pondělí 11. listopadu 2013

Křižovatky života - Příběh paní K.


Dnes pro Vás máme s paní K. první příběh z rubriky Křižovatky života. Je velice emotivní, chytne Vás za srdce. Paní K. chce zůstat v anonymitě, ale musím říct, že je to velice silná žena a věřím, že jí podaří docílit toho, co si přeje. Ona na to má☺.

Mám polovičnú bulímiu – žeriem ale nezvraciam.

Vždy, keď niekde čítam túto vtipnú poznámku – mám chuť sa ozvať. Tretia porucha príjmu potravy totiž spĺňa túto definíciu. Porucha sa volá záchvatovité prejedanie a moje skúsenosti s ním sú viac ako  dôverné.
Poruchu som si „spôsobila“ v 16tich, keď som opäť raz zažívala frustrácie, šikanu, nepochopenie a osamelosť v prostredí svojich rovesníkov a aj svojej rodiny.
Vtedy som si všimla, že keď prídem zo školy a do mŕtva sa prežeriem.....uspí ma to. Zobudím sa síce na šialenú bolesť žalúdka – ako keď máte v bruchu obrovské kamene, ale psychická bolesť je preč. Obrovská dávka jedla - naozaj ako pri bulímii okrem iného spôsobená veľkým emočným hladom - v žalúdku spôsobí, že krv sa presunie z mozgu v snahe pomôcť žalúdku a vy zaspíte. Toto som sa v 16tich naučila a nasledujúcich 15 rokov som sa príležitostne „opíjala jedlom“.
Rozhodne som vtedy nemala kontrolu nad jedlom, ale jedlo ovládalo mňa. Prišla náročná situácia, v čase silnejšej odolnosti niekoľko situácii a ja som skončila na gauči, prepchatá, s bruchom ako balón a takmer neschopná normálne fungovať.
A ako ma jedlo ovládalo? Proste som ako námesačná chodila a jedla.....neovládala som sa, nebránila sa....poslušne som šla a prepchala sa do prasknutia.
Potom....bolo to vlani, sa v náročnej situácii pridružili k týmto stavom aj začiatky depresií a ja som sa rozhodla, že vyhľadám pomoc. Keďže som opakovane nemohla schudnúť a tieto moje „žravé“ stavy mi to kazili....po vzhliadnutí jedného dielu Jste to co jíte, som si pospájala viac dôvodov, pre ktoré ísť, a dohodla si prvú konzultáciu s psychologičkou.
Okrem iného sa venuje moja psychologička deťom a tiež akejsi náprave životného štýlu. Našla som teda ideálnu pomoc. Okrem toho je to krásna ženská, takže tak trochu vzor. Prvé sedenie som celé preplakala. Dostali sme sa v mojich traumách a zážitkoch do obdobia veľmi ranného detstva. Od dvoch rokov som si niektoré zážitky pamätala. Z toho obdobia teda šlo vždy skôr o tie traumatické záležitosti.
Dostali sme sa k tomu, že moje emocionálne návyky sú totálne sebazničujúce – absolútne som nevedela prijať zlé – vždy som si myslela, že sa dá potlačiť. Nedokázala som dať najavo zlosť, sklamanie, mať opačný názor – už ako malému dieťaťu mi bolo vysvetlené, že na to nemám právo. A bola som obrovská – čo som vlastne aj teraz....fyzicky veľká – ale vtedy som bola obrovská skrinka plná potláčaných pocitov.
15 mesiacov som sa učila správnym reakciám, myšlienkovým pochodom....za tú dobu som pribrala 15 kíl...čo už bolo k pôvodným vyše sto fakt veľa. Ale...prvý krát v živote som nemala z jedla stres a užívala si ho.
Nie...tento príbeh nemá kúzelný happy end, táto časť ešte len príde. Ale....psychiku už mám skutočne pevnú a verím si.
Nechcem tu opisovať tie moria sĺz, ktoré som vyplakala a bolesť srdca, ktorá ma po sedeniach mučila. Naozaj som nenávidela a hnevala sa na svojich rodičov, ale......muselo to byť. Muselo to von.
 A dnes viem nasledovné: Musíme sa naučiť prijať aj to zlé aj zložité životné obdobie, aj choroby, aj zradu, aj nespravodlivosť......patria k životu. Je normálne hnevať sa, kričať, byť zmätená....a vysporiadať sa s tým. Nikto nemá právo  čakať od nás a ani od seba dokonalosť – to proste nejde.
Každý človek získal s výchovou v detstve dobré aj zlé. Mne moje myšlienkové návyky skoro zničili manželstvo a určite mi žiaľ zničili na významnú časť života moje telo.
Na začiatku stálo 16ročné dievča ktoré vážilo 70 kíl pri 171 cm a chcelo aspoň 65. A hlavne chcelo pokoj od večne vyrývajúceho otca a sledujúcej mamy. A dnes tu stojí 32 ročná ženská s váhou 120 kíl, ktorá je žiaľ so sebou spokojnejšia ako to 16 ročné dievča.
Moje schudnutie ešte len začne. Stravu a pohyb som ovládala.......ale kazila mi ju psychická nepohoda. Dnes viem a som ochotná sa za to pohádať – a aj vy šikovné žienky na tejto stránke ma o tom presviedčate každý deň.  Byť fit a byť v pohode – je v prvom rade o „uprataní v hlave“ , potom je šanca že zafunguje strava a pohyb!!!



                                                                                                             

2 komentáře:

  1. Držím paní K. palce, ať se k tomu happy endu co nejdřív dostanu :-)

    OdpovědětVymazat
  2. V tomto příběhu se vidím.. mám uplně stejný problém. Záchvatovité přejídání už mě trápí skoro rok... za poslední dva měsíce jsem přibrala 12 kg... a přibírám dál. Gratuluju k pokroku a přeju paní hodně sil, snad to jednou obě překonáme..

    OdpovědětVymazat